V roku 2016 nás opustil Imre Kertész, maďarský spisovateľ, Nobelova cena za literatúru za rok 2002. Hovoríme o spisovateľovi, ktorý ako 14-ročný násilne kreatívne napadol pobytom v koncentračných táboroch Osvienčim a Buchenwald.
V prípadoch ako Kertész sa nakoniec takmer každé cvičenie v rozprávaní zmení na preoblečený životopis, v mieši snov a predstáv vytvorených v pekle tragédií, ktoré musel prežiť.
Len tak môžeme pristúpiť k exorcizácii toho, čo sme zažili. Román na ponorenie sa do surrealizmu života, román, ktorý nakoniec hľadá pointu humoru, a tak vrhá potutelný úsmev na svet, svet, ktorý vás nielen nezničil, ale urobil z vás skutočného spisovateľa, ktorý prežil hrôzy..
A medzi samotnou úlohou tvorivého oslobodenia sa vždy vkrádajú otázky o tom, ako sa z ľudskej bytosti môže stať monštrum. Ako môže spoločnosť zostať ľahostajná tvárou v tvár hrôzam chirurgicky vloženého ideálu.
Kertész nebol plodným spisovateľom, no jeho výtvory sa dnes čítajú s bytostnou ľudskosťou.
3 odporúčané romány od Imreho Kertésza
Žiadna destinácia
Najparadoxnejšou vecou v otrepanej metafore vlaku ako príležitosti alebo života je, že vlaky do koncentračných táborov nemali žiadnu príležitosť alebo cieľ.
Transformácia zážitkov adolescenta uprostred hrôz na akési delirantné hľadanie šťastia sa stáva literárnym trikom, konečným efektom, ktorý dešifruje neovládateľnú potrebu našich buniek vždy prežiť, a tak nás môže presvedčiť o oáze v púšti, resp. šťastie v novom úsvite...
Resumé: Rok a pol života adolescenta v rôznych nacistických koncentračných táboroch (skúsenosť, že autor žil vo svojom tele), „Bez osudu“ však nie je autobiografickým textom.
S chladnou objektivitou entomológa a s ironickým odstupom nám Kertész vo svojom príbehu ukazuje zraňujúcu realitu táborov smrti v ich najefektívnejšie zvrátených účinkoch: takých, ktoré zamieňajú spravodlivosť a svojvoľné ponižovanie a najneľudskejší každodenný život s aberantom. forma šťastia.
Nezaujatý svedok „Osud“ je predovšetkým skvelá literatúra a jeden z najlepších románov XNUMX. storočia, ktorý dokáže zanechať v čitateľovi hlbokú a trvalú stopu.
Detektívny príbeh
Záživnejší návrh, kniha, ktorá sa dá čítať na zábavné účely v detektívnom žánri, no v konečnom dôsledku zanechá potrebné existenčné zvyšky, ktoré vládli maďarskému autorovi.
Resumé: Príslušník tajnej polície latinskoamerickej krajiny bez bližšieho určenia rozpráva krátko pred popravou svoje skúsenosti v zbore. Takto sa znova objavujú otázky, ktoré nám vždy kladie Imre Kertész: Ako je človek zapojený do mašinérie diktatúry? Ako sa do nej dostanete?
V tomto prípade to Kertész rozpráva nie z pohľadu obete, ale kata. S extrémnou hospodárnosťou, s chladom vysvetľuje pád človeka do mravnej ľahostajnosti a definitívne ochudobnenie duše a nachádza tak jeden z kľúčov k pochopeniu našej doby.
Posledný hostinec
Všetci máme rezervovaný lístok do posledného hostinca. To posledné miesto, kde budeme ležať pred odchodom zo scény. V poslednom hostinci si každý urobí bilanciu svojich uzavretých a nevybavených účtov. Spisovateľ má vždy výhodu, môže uzavrieť životne dôležité účtovníctvo, opis svojich dní s väčšou hojnosťou, ku všetkému pristupovať s prehľadnou úprimnosťou, k tomu posledné dni ...
Zhrnutie: Ťažko chorý spisovateľ v poslednom umeleckom úsilí koncipuje text, ktorý je vnútorným a niekedy znepokojujúcim svedectvom o jeho zážitkoch a o boji ľudskej bytosti o dôstojnosť v extrémnych podmienkach. Imre Kertész takto premieňa kroniku svojej „predohry smrti“ na dielo radikálnej úprimnosti a ohromnej prehľadnosti, s písaním vždy na obzore, ako ospravedlnením svojej existencie. Posledné veľké dielo Nobelovej ceny za literatúru z roku 2002.
