Niet pochýb o tom, že kinematografia je siedmym umením vďaka chlapom, ako sú Kubrick. Režisér, ktorý sa neuspokojil s rozprávaním príbehu, ale skúmal nekonečné možnosti svojich filmov od striktne naratívneho až po emocionálne a psychologické. A robil to cez plány, prístupy, efekty, fotografie či dialógy. Pretože je pravda, že niektoré z jeho najväčších úspechov v rôznych žánroch ako Spartakus, Lolita či dokonca Žiarenie sú založené na bežnejších scenároch. Najznámejší Kubrick je však objavený v inom type metakinematickejších filmov, dalo by sa povedať.
Byť avantgardou nie je jednoduché takmer v žiadnej disciplíne. Záležitosť má niečo z nevyspytateľného stávania, kreativity a geniality pred nápadmi a štruktúrami. Predpokladám, že existuje rasa, ktorá sa nám zjavuje v skokoch. Nárazom dômyselného projektu, ktorý nakoniec prinesie ovocie, odsunie do zabudnutia ostatných, ktorých by bolo možné zahodiť za to, že ničím neprispeli v tomto riskantnom smere neustáleho vývoja smerom k novým cestám.
Ale takto získate pečať medzi velikánmi. Nevedeli sme si predstaviť, že by Kubrick nakrútil seriál alebo sa podriadil diktátu nejakej uznávanejšej žánrovej filmografie, Kubrick skúmal nové cesty, aby sme jeho diela napokon aj dnes videli s maximálnymi dávkami prekvapenia a aktuálnosti. Niečo ako paradox, keď sa o filmovej klasike hovorí vždy v popredí.
Top 3 najlepšie filmy Stanleyho Kubricka
2001. Vesmírna odysea
K DISPOZÍCII NA AKEJKOĽVEK Z TÝCHTO PLATIÓM:Nedávno som sa rozprával s kamarátom o najlepších filmoch z sci-fi nad priestorom. Nakoniec sme podľahli najnovšiemu „Interstellar“ od Christophera Nolana a Kubrickovej Odysei ako najpozoruhodnejším v tvrdom boji o to, aby sme boli určite najlepší.
A je pravda, že dnes môže byť Odysea podceňovaná kvôli obmedzeniam špeciálnych efektov okamihu. Ale bezpochyby je to majstrovské dielo plné znepokojivých predstáv o časopriestorových paradoxoch, červích dierach, ktoré dokáže dosiahnuť hodnotu románu Arthur C. Clarke v zápletke, ale to ju prevyšuje svojou šokujúcou antropologickou víziou prekypujúcou napätím o našej vlastnej existencii.
Nebolo kam vstúpiť do toho úsvitu človeka z monolitu schopného prebudiť iskru, zmenu. Trvá nám tiež čas, kým objavíme astronauta strateného vo svojej jadrovej bielej miestnosti, ponechaného svojmu osudu, pokojne starnúceho na tomto zvláštnom mieste ako alegóriu najtranscendentnejšej smrti, aká kedy bola predstavená. Magnetický film, ktorý vyžaduje od diváka určitú paralelnú introspekciu. Nie je vždy najlepší deň to vidieť. Ale keď je človek pripravený, s časom navyše, ktorý je nám každý deň vo filmoch, seriáloch alebo knihách odopieraný, nakoniec si užije zážitok, ktorý presahuje kinematografiu.
Hodinový oranžový
K DISPOZÍCII NA AKEJKOĽVEK Z TÝCHTO PLATIÓM:Ak sa Tarantino dnes ospravedlňuje za násilie a dokonca aj filigránsky sprisaháva, aby naturalizoval jeden z motívov, ktoré sa v sociálnej oblasti najnevyhnutnejšie stiahli z ľudského repertoáru, Kubrick sa často ponoril do tohto anarchického pocitu násilia ako kanála na vyjadrenie ega.
Je pravda, že v prípade tohto príbehu, predtým beletrizovaného o Anthony BurgessPatologické znaky nepochybne poznajú tú nihilistickú chuť, tú nevraživosť voči ostatným, ktorá nemá o nič väčší význam ako psychiatrická analýza, ktorá poukazuje na dystopika našej čoraz individualistickejšej spoločnosti. Treba pripomenúť, že film je premietaný do 90. rokov zo 60. rokov a keďže každý tvorca skenuje horizont s tým fatalizmom, ktorý vedie minimálne k apokalypse, nič iné sa ani čakať nedalo.
Ide o to, vidieť na Alexovi, hrdinovi a vodcovi jeho gangu, tú ľudskú bytosť zbavenú svedomia. A odtiaľ zvažujeme možnosti, že nerovnováha, narušené svedomie alebo čokoľvek, čo to hýbe, môže byť „presmerované“ k myšlienke dobrého občana. V pokuse je živobytie filmu, z ktorého máme zimomriavky, ktorý nás znepokojuje, ale ktorý je prispôsobený na prechádzku do najhorších pekiel ľudskej vôle, keď je nasmerovaný k pohodlnému zlu a jeho paralelnému ničeniu.
Kovová bunda
K DISPOZÍCII NA AKEJKOĽVEK Z TÝCHTO PLATIÓM:On tu moja puška, tu moja pištoľ! Obraz nemotorného regrúta, ktorý v kúpeľni nevládze. Poníženia presahujúce typický sparťanský obraz. Oficiálne obrazy vietnamskej vojny sa vždy snažili vymyť imidž jej čestných vojakov, ktorí sa snažili oslobodiť svet.
Kubrick krúti otázkou vojenskej organizácie a správania sa vojakov vo vojne, keď boli vycvičení v podhodnotení života. Medzi poníženiami, prezývkami a sanbenitami prichádzajú na front tí vojaci, ktorí sú schopní všetkého. Nepriateľom je ktokoľvek a spúšť sa dá ľahko vystreliť, keď už nie sú žiadne škrupule.
Nakoniec, za pohľadom na tisíc metrov, ktoré zostali každému vojakovi, ktorý mohol vidieť hrôzy zblízka, duša znesie pokračovať v streľbe bez rozdielu. Pretože jediné, na čom záleží, je zostať nažive.
2 komentáre k "3 najlepšie filmy Stanleyho Kubricka"