Od vydania mojej predchádzajúcej knihy uplynulo 8 rokov. Jednu nedávnu noc som opäť začal písať. Mal som jednu z tých silných myšlienok, ktoré si žiadali prechod, intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým.
Odvtedy zisťujem, že noci majú stále múzy. Kým všetci spali, tento spisovateľ mal pocit, že je spovedníkom postáv a tvorcom scenárov, zápletiek, podzápletiek, možných zvratov, paralelných životov... Medzi chaosom múz musíme dať poriadok a koncert. Ale myšlienka tu bola vždy ako jasný horizont. A to bolo neuveriteľne skvelé.
Znovu písať bolo ako opäť jazdiť na bicykli a fascinovane zisťovať, že stále viem šliapať do pedálov. Cítiť sa po toľkých rokoch spisovateľom sa ukázalo ako jedna z tých zabehnutých katarzií. Pretože som nikdy neprestal písať, najmä na tomto blogu alebo vytvárať príbehy, na ktoré sa zabudlo. Ale postaviť sa pred román znamená obnoviť svoje „remeslo“. Ostáva teda už len vás, čitateľov, nechať sa povzbudiť týmto prípadom.
Nakoniec je človek vyrobený z toho, čo zje. A v poslednej dobe je žáner noir mojím najčastejším čitateľským menu. Od Joel dicker dokonca aj JD Barker resp Javier Castillo. Policajné zápletky alebo vyložene čierne. Vrah z Google Maps má bližšie k polícii, k dedukcii a prekvapeniu, k nečakanému zvratu, k vrahovi a jeho dômyselnému modu operandi.
O zápletke, postavách a tak ďalej by som sa tu rád vyjadril k detailom. Ale je lepšie o tom hovoriť, keď si to prečítate. Ak máte chuť, povedzte mi to tu.
