Chlapec, ktorý ukradol Atilovmu koňovi, od Ivána Repilu

Chlapec, ktorý ukradol Attilovho koňa
Kliknite na knihu

Najdôležitejšou vecou pre naratívnu výstavbu dobrého podobenstva je podľa mňa súbor symbolov a obrazov, vydarených metafor, ktoré sú pre čitateľa prekomponované smerom k oveľa podstatnejším aspektom, než je samotná scéna.

A kniha Chlapec, ktorý ukradol Attilovho koňa oplýva tou konštrukciou ako podobenstvo, so záverečným krátkym románovým rozšírením, aby sa nenasýtilo toľkými obrazmi na premenu. Skvelá práca, skrátka.

Človeka odjakživa brzdí veľký pocit: strach, strach, ktorý je od detstva zavedený ako nevyhnutná povinnosť vyhnúť sa rizikám v šialenom učení ľudskej bytosti.

Ale strach je rovnako potrebný na prebudenie bdelosti, ako aj opojný, ak je taký intenzívny, že nakoniec paralyzuje alebo skresľuje realitu. Preto toľko a toľko fóbií...

Keď sú dvaja malí bratia zavretí v studni, aby toho nebolo málo, uprostred hlbokého lesa, alternatív, ktoré sa im ponúkajú na prežitie, je málo. Neďaleko nich čaká na otvorenie vrece s jedlom, no chlapci ho neotvárajú, improvizovane sa kŕmia koreňmi, ktoré sa objavia medzi stenami, alebo čímkoľvek iným, čo preteká vlhkosťou, ktorá ich obklopuje.

A potom žijeme meniaci sa proces prispôsobovania sa okolnostiam. Dni plynú bez možnosti uniknúť zo studne. Chlapci si zavedú svoj vlastný režim, s ktorým budú tráviť hodiny, venovať sa vzájomným chorobám, ktoré ich ohrozujú v nedostatku svetla a jedla.

Každé vaše rozhodnutie je učením o strachu. Nejde o to, aby sme chlapcov videli ako dvoch supermanov, ale skôr o pochopenie toho, že inštinkt prežitia alebo obrany v ľudskej bytosti je oveľa silnejší, než si predstavujeme. Žiadny strach by nemal čo robiť, keby sme s ním bojovali bez priestoru na vlastný útek.

Chlapci hovoria, áno, vymieňajú si transcendentálne dojmy, s ktorými by v ich veku azda nikdy nemuseli prestať. A predovšetkým premýšľajú, plánujú, ako odtiaľ ujsť. Vďaka jeho únikovým plánom dej napreduje zľahka s obmedzením priestoru a saturáciou času sa tam dole zastavilo.

Je prekvapujúce, že zápletka napreduje v takom obmedzenom prostredí, v ktorom sú zase malé šperky oddelené v niektorých dialógoch alebo opisoch a že je extrahovaná morálna časť celej metafory, ktorá je hlavným prístupom.

Knihu si môžete kúpiť Chlapec, ktorý ukradol Attilovho koňa, nový román Ivána Repilu, tu:

Chlapec, ktorý ukradol Attilovho koňa
ohodnotiť príspevok

zanechať komentár

Táto stránka používa Akismet na zníženie spamu. Zistite, ako sa spracúvajú údaje vašich komentárov.