Niektorí spisovatelia kriminálnych románov sa stali poslednými majákmi v oceáne plnom kriminálnych trilerov v plnej opitosti vedeckých vyšetrovaní alebo sériových vrahov súkromných značiek. Romány ako churros, ktoré sú zoči-voči ľahko vystrašenému čitateľovi viac gýčové, než ponúkajú víziu tých najzlovestnejších ľudských duší s čo i len antropologickým záujmom.
Jean Christophe Grange patrí k tej vybranej skupine, ktorá oceňuje žáner noir ako niečo viac než len čistú morbídnu zábavu. Hromada súčasných autorov, kde by aj boli Viktor zo stromu, Pierre Lemaitre o Markaris (prekvapivo všetci Európania...). Každá z nich, každá so svojou zápletkou viac inklinujúcou k polícii, psychologickej alebo sociologickej, robí noir priestorom na čítanie s jasnými odrazmi v šerosvitnom zrkadle sveta.
A hoci Grangé nie je tým najmárnotratnejším tvorcom príbehov, predkladá nám, keď vstúpi do svojej tvorivej žily, šťavnaté zápletky až gargantuovské. Pretože z času na čas chcete podľahnúť šťavnatému menu pri stole zločincov, ktorí vás dokážu uprostred po večeri osloviť, aby vám povedali dôvody zabitia a pozvali vás, aby ste odhalili ich tajomstvá.
Alegórie bokom, Grangého fikcie môžu byť viac či menej krvavé. Otázkou je sformovať to celé ako zvláštne empatický príbeh voči zločincovi. Pretože zbadať vraha, ktorý robí svoje prehrešky bez toho, aby sa priblížil jeho motívom, a čakať, kým laboratórium v službe určí chybu a spôsob operandi, už stráca svoju gráciu...
3 najlepšie odporúčané romány od Jeana Christopha Grangého
Smrť v Tretej ríši
Začíname historickým trilerom. A napriek tomu, že nám scenár znie otrepane, v spôsobe stvárnenia zápletky sa už nič neopakuje... Nacizmus je dnes paradigmou tých najhorších ľudských hlúpostí. Ale za svetom, ktorý sa vznáša v jeho tieni, sú postavy, ktoré sa vedia pohybovať ako temné chameleóny schopné tých najstrašnejších mutácií.
Berlín, v predvečer druhej svetovej vojny. Šťastné manželky najvyšších predstaviteľov nacistického režimu sa stretávajú pri popíjaní šampanského v hoteli Adlon. Keď sa začnú objavovať hrozne zavraždení na brehoch rieky Spréva alebo v blízkosti jazier, polícia zverí prípad do rúk troch jedinečných jedincov: Franza Beewena, brutálneho a neľútostného policajta gestapa; Mina von Hassel, prestížna psychiatrička, a Simon Kraus, psychoanalytik, ktorý liečil obete.
So všetkým, čo je proti nim, sa táto skupina musí vydať po stopách Netvora a odhaliť netušenú pravdu. Pretože zlo sa často skrýva za tými najneočakávanejšími fasádami.
Pasažier
"Nie som vrah." Je to rukou písaná poznámka, ktorú Anaïs Chatelet našla vo svojej kancelárii na justičnej polícii v Bordeaux. Teraz sa do vyšetrovania nič nepridáva. Pred niekoľkými dňami na železničnej stanici našli nahú mŕtvolu mladého muža, v ktorej bola zakomponovaná hlava býka. Strašidelná rekreácia Minotaura.
Krátko nato sa Anaïs stretla s psychiatrom Mathiasom Freirem, aby sa ho spýtala na jedného z jeho nemocničných pacientov. Záhadný muž, ktorého Mathias diagnostikoval ako „disociačnú fúgu“: typ amnézie, v ktorej si postihnutý vytvára inú identitu.
Od tej chvíle sú Anaïs a Mathias ponorení do labyrintového puzdra. Vedia len to, že niekto zabíja už dlho, pričom zakaždým kopíruje mýtus z antiky. Kľúč k jeho nájdeniu je v mysli človeka, ktorý zabudol, kým bol.
Pôvod zla
S týmto titulom, ten vlastný Joel dicker Spisovateľ Harry Quebert použil ako záhadné dielo, z ktorého vychádza jeho séria, poukazuje na zárodok, ktorý by mal každý spisovateľ kriminálnych románov považovať za veľký tresk. Pokušenie diabla, podstatná súčasť rovnováhy medzi morálkou a zlovestnosťou, ktorú si každý človek upravuje tak, aby sa nepúšťal do násilia a pomsty ako do argumentov. Len niektorí neaplikujú filtre a nakoniec z toho klíčenia vykvitnú smerom k človeku ako obludný výtvor. A zárodok je vždy v detstve a jeho naivnom vzhľade.
Riaditeľa detského zboru nájdu za zvláštnych okolností mŕtveho v kostole. Jedinou stopou vedľa jeho tela je stopa dieťaťa. Oni sú deti. Majú čistotu najdokonalejších diamantov. Žiadne tiene. Bez strihov. Žiadne nedostatky. Ale jeho čistota je rovnaká ako čistota Zla.
Mŕtvola riaditeľa detského zboru sa objavila za zvláštnych okolností a nikto nie je schopný určiť príčiny jeho smrti. Jediná stopa, ktorú má polícia, je stopa nájdená v blízkosti tela. Je to stopa malej, veľmi malej stopy... Vyšetrovanie plné znepokojivých indícií, ktoré sa ponorí do najtemnejšej stránky ľudskej mysle, do tej, ktorá si užíva bolesť.
