Don Ricardo Piglia bol kultivovaným spisovateľom par excellence. Autor, ktorý do románu vstúpil so zvyškom zrelosti a zbierky a s batožinou všetkého prečítaného. Kombináciu svojho stredného mena a svojho stredného mena vygeneroval jeho nepochybné alter ego Emilio Renzi, spisovateľ, ktorý čelí množstvu tvorivých peripetií, vrátane politických a bytostne životne dôležitých, ku ktorým sa Piglia občas obracia aj s vyhľadávanou ľahostajnosťou k zápletke. Pretože Piglia je autorom postáv, dialógov, scenárov, ktoré vyčnievajú nad akýkoľvek iný naratívny zámer.
Hľadanie spisovateľa v Piglii, ktorý nám rozpráva viac -menej živý príbeh s obvyklou dynamikou konvenčného deja, môže viesť k sklamaniu.
Reading Piglia sa chystá ochutnať ďalší typ literatúry medzi avantgardným a zásadným. Aké zásadné je poznať protagonistov akéhokoľvek príbehu? Čo je relevantné v tom, čo sa rozpráva nad rámec postáv vystupujúcich v rôznych scenároch o existencii, stvorení, umení, filozofii, túžbach a snoch, histórii, túžbach...? Ľudstvo sa na konci dňa zmenilo na literatúru. A s tým je Piglia dosť a viac než dosť na písanie fascinujúcich kníh.
Po prvej fáze ponorenej do vesmíru príbehu alebo krátkeho románu s rôznymi evokáciami celého množstva autorov pohltených veľkým čitateľom, Piglia zaútočila na príbeh vo veľkom formáte románom Umelé dýchanie v ktorom Renzi preberá tie autorove príkazy transmutované na papier.
Ale za touto personalizáciou autora v zápletke nám Piglia ponúka aj kriminálne romány s vysokým letom, impregnované týmto iným, dokonca pedagogickým zámerom jeho prózy, vyrobené z metaliteratúry, ako aj brilantné eseje o literatúre v reakcii na temnotu existencie, ktorá bola maximom realita v konečnej slepote.
Priblížiť sa k Pigliovi je teda jedným z tých transcendentných literárnych zážitkov, ktoré si vyžadujú predchádzajúci čitateľský základ, no vo svojej hĺbke otvára cesty novým mladým autorom, akým je ten argentínsky. Samantha Schweblin.
Najlepšie 3 odporúčané knihy od Ricarda Piglia
Denníky Emilia Renziho
Zmiznutie uznávaného autora so sebou spravidla prináša opätovné vydania a zväzky, ktoré približujú dielo zmiznutého génia každému čitateľovi. A toto je jeden z najúspešnejších prípadov.
Pretože tento zväzok nás vedie k literárnej dualite, medzi mágiou a mystikou, o ktorej sa domnievajú Ricardo Piglia a Emilio Renzi. Obaja spisovatelia, autori, protagonisti ... zámena rolí, ktorá ponúka veľmi bohatý vesmír stvorenia, podrobností, ktoré robia spisovateľa kronikárom toho, čo sa žilo so zámerom večnosti; s vôľou svedectva v podstate človeka nad časy.
Máloktoré „alter ego“ dosahuje úroveň angažovanosti autora svojou tvorbou. Emilio je Ricardo a príbehy vo svojej bibliografii prechádza s väčšou alebo menšou váhou, v portrétoch alebo zásadných rolách. Práca sa tak stáva životom a život funguje. Vitalizmus, ktorý skáče z jednej strany zrkadla tvorcu na druhú.
Jednoduchý stupeň, ktorý sa skladá z „rokov formácie“, „šťastných rokov“ a „dňa v živote“, už dáva pocit kompendia, ktoré je základom všetkého, vôle odhaliť sa niekedy príliš oslepujúcim jasom najintímnejšia pravda.
Umelé dýchanie
A dostávame sa k najcennejšiemu dielu a prvému z autorových románov. Písal sa rok 1980 a Piglia bolo asi štyridsať rokov, počas ktorých som pri viac ako jednej príležitosti počul, že nastal ideálny vek pre akéhokoľvek spisovateľa.
Niečo ako polovica cesty, v ktorej máte dostatok životne dôležitej batožiny a pri ktorej obavy vyvoláva objav nedávneho pozlátka, ktoré kedysi v mladosti vyzeralo ako zlato.
Ide o to, že román je aj iniciačným čítaním smerom k samotnému Pigliovi. V tomto debutovom filme sa už objavuje Emilio Renzi zodpovedný za prenos Pigliovho sveta.
A je prekvapujúce, predovšetkým napriek jasnej časovej, fyzickej a historickej polohe deja, schopnosť transformovať detail na univerzálny príklad.
Emilio je mladý spisovateľ, ktorý medzi písmenami skladá históriu Argentíny, ktorá je nakoniec napísaná na náčrte toho, čo nikdy nemalo byť, na scenári zostavenom úderom tej najzlejšej vôle, ktorá by mohla viesť iba k realite. šedá ako tá, ktorú musel autor prežiť koncom 70. rokov.
Spálené striebro
A Piglia vie písať aj vzrušujúce príbehy, ako je tento, v ktorých skúma hranice morálky, rozsah korupcie, šialenú tendenciu toho najväčšieho zla preberať najvyššie poschodia moci... A predsa... všetko taký zlovestný ľudský .
Zvrátená strana posilnená chamtivosťou a jej ambíciami je schopná viesť ľudské bytosti k ospravedlneniu ich násilia. Zlodeji vykradnú dodávku a od tej chvíle
Piglia nás vedie cez to množstvo vôlí schopných narušiť moc, zabíjať. Až na to, že plány medzi postavami, ktoré sú schopné čohokoľvek, sa pokazia a na svojej krvavej ceste úteku sa ocitnú tvárou v tvár bumerangu tam a späť, ktorým môže byť prehnaná ctižiadostivosť.
