Keď a kniha poviedok robí sa s Pulitzerovu cenu za beletriu (je normálne, že sa udeľuje románom), nepochybne preto, že ide o výnimočný zväzok, ktorý v príslušnom roku vytlačí množstvo spisovateľov túžiacich po ocenení za dobre spracované romány.
Práve to sa stalo Jhumpa Lahiri v roku 2000. Táto mladá žena, paradigma multikulturalizmu, vyštudovaná v literatúre a plná zážitkov z tu a tam, dosiahla vo veku XNUMX rokov jeden z najväčších úspechov v americkej literatúre s knihou poviedok pôvodne nazvanou „ Tlmočník emócií."
Odvtedy Lahiri nie je tým, že by sa opieral o veľmi rozsiahlu vlastnú bibliografiu, ale pokračoval vo vydávaní skvelých beletristických kníh, ktoré sú široko podporované kritikmi a niektorými čitateľmi túžiacimi po tomto bode medzi exotikou a kultivujúcim rozprávača zameraným na jeho perspektívu svet ako večný migrant. Od svojho indického pôvodu, ktorý uchováva v každej zo svojich kníh, do celého sveta ...
Najlepšie 3 odporúčané knihy od Jhumpa Lahiriho
Tlmočník bolesti
Zvedavosť po ohromujúcom uznaní tejto knihy príbehov je čoskoro uspokojená. Hneď od prvého odseku vás neúprosne prevedie jeho stránkami. A toto najnovšie vydanie je nevyhnutnou pozvánkou na priblíženie sa k tomuto rozprávačovi o emigrácii, ktorý si najskôr podmanil milióny čitateľov v Spojených štátoch a neskôr vo zvyšku sveta.
Kniha sa skladá z deviatich príbehov, ktoré slúžia veľmi koncentrovanému príbehovému zámeru. Ten istý pocit vykorenenosti, ktorý vyvstáva zo všetkých tých, ktorí sú vysídlení svojou vlastnou slobodnou vôľou alebo na základe okolností, sa môže objaviť zo samoty, a preto nemusíme cestovať toľko kilometrov z toho miesta, ktoré naša pamäť považuje za domov. .
Najdôležitejšou časťou knihy je magický prúd, ktorý z týchto postáv z ďalekých krajín nakoniec urobí samotného čitateľa bez ohľadu na ich pôvod. Introspekcia ľudskej bytosti, keď sú nepriaznivé okolnosti, súvisí s rovnakým úmyslom uzdraviť porážku.
A hoci kniha prechádza do podrobných podrobností o rozdieloch medzi niektorými kultúrami a inými, myšlienka cudzieho ako čisto sémantického koreňa z etymologicky zvláštneho, sa blíži k čitateľovi, ktorý to sám pre seba zistí a potrebuje ľudskosť u suseda.
Dobré meno
Jhumpov prvý román mal takú stigmatizáciu, predsudky voči naratívnej kapacite rozsiahleho autora, o ktorom bola známa iba kniha príbehov taká silná, že prevzala Pulitzera.
Ale pravdou je, že v tomto románe Jhumpa opäť prekvapila argumentom, ktorý už nad ňou zrejme visel ako exkluzívny, multikulturalizmus, integrácia z bengálskej kultúry do Ameriky, ale rozšírená na akýkoľvek iný proces sociálneho miscegenizácie.
S aspektom generačného rozprávania, ktorý tiež slúžil na atomizáciu príbehu prostredníctvom kompozície príbehov, sa stretávame s rodinou Ganguli, niektorí rodičia úplne rešpektujúci svoj pôvod a niektoré deti Gogol a Sonia, ktoré žijú v krajine nikoho, do geta, v ktorom vás môžu zavrieť podľa vlastného výberu ...
Neobvyklá pôda
Jedným z najväčších úspechov Jhumpa je jeho prechod od konkrétneho k svetovému. Drvivý triumf rozprávačky špecializovanej na rozprávanie príbehov postáv, ktoré priniesla jej imaginárna rekonštrukcia z jej hinduistického pôvodu, nemožno chápať inak.
Brutálny úspech tejto knihy v celých Spojených štátoch po mnoho rokov je založený na tej harmónii duší, ktoré síce skladajú svoje skúsenosti a svoj subjektívny svet na základe svojich presvedčení, ale v konečnom dôsledku iba načrtávajú predstavu jednotlivca vyššie. všetko ostatné.
V tejto knihe nájdeme neoznačené postavy zbavené ich samotnej prezentácie ako prisťahovalcov. A čitateľa jednoducho baví objavovať, že multikulturalizmus nie je problém, ale možno riešenie, ako mať viac perspektív, ako sa dostať do sveta, ku ktorému sa nikdy nedá pristupovať z jedinej myšlienky, bez toho, aby nakoniec narazil na tie naj frustrujúcejšie nedostatky.
Ďalšie odporúčané knihy od Jhumpa Lahiriho
Nerinin zápisník
Stretnutie s postavami je určite najväčšou intimitou písania. Jeho odhalenie je podanie ruky čitateľovi, aby ho sprevádzal v tej zvláštnej samote, kde sa hľadajú ľudia a vytvárajú sa priestory. Presne to, čo sa deje v tomto príbehu metaliteratúry a života.
Na dne zásuvky písacieho stola vo svojom dome v Ríme nachádza autorka niektoré predmety, ktoré ich bývalí majitelia zabudli: poštové známky, grécko-taliansky slovník, gombíky, pohľadnice, ktoré neboli nikdy odoslané, fotografiu troch stojacich žien pred okienko a fuchsiový zápisník s ručne napísaným menom "Nerina" na obálke.
Kto je tá žena bez priezviska? Ako klasický či stredoveký básnik, či tajomný renesančný umelec, Nerina uniká z histórie a geografie. Bez štátnej príslušnosti, polyglotka, vzdelaná, píše básne o svojom živote medzi Rímom, Londýnom, Kalkatou a Bostonom, o svojom spojení s morom, o vzťahu s rodinou a so slovami a vo svojom zošite výnimočných a každodenných básní Jhumpa Lahiri nahliadne do identity. .
Medzi ňou a Nerinou, ktorej celá existencia je zverená veršom a len veľmi málo indíciám, existuje rovnaký vzťah, ktorý spája niektorých moderných básnikov s ich dvojníkmi, ktorí sa niekedy vydávajú za iných autorov, komentujú básne, o ktorých sa tvária, že ich nemajú. napísané alebo častejšie sa javia ako jednoduchí čitatelia. Spisovateľka sa stáva čitateľkou a dokonca sa dovoláva zásahu záhadnej tretej osoby: učenkyne, ktorá jej pomáha zorganizovať to klbko strof a životov, ktoré nie sú jej, ale môžu byť naše a ktoré prostredníctvom svojich poznámok utká druhú knihu. že sa podobne ako Narcis v mýte nespoznáva vo svojom vlastnom odraze.
rímske rozprávky
Každý dom vo svojich mnohých variáciách tvorí to najdôležitejšie jadro. A tam sa formuje prvotná spoločenská, ale aj duchovná štruktúra nášho sveta. Akýsi limbo, kde každý čaká na svoju chvíľu, kedy sa tam opäť vydá hľadať svoje záblesky slávy. Poznať tieto postavy znamená pozorovať ich z vnútra, kde sa všetko vytvára.
Rodina si užíva prázdniny v rímskom vidieckom dome, zatiaľ čo dcéra správcov - pár so starodávnou urážkou - sa stará o domáce práce a diskrétne ju sleduje; radostné stretnutie dvoch priateľov však odhalí neprekonateľné rozdiely; zrelý spisovateľ sa stáva posadnutý ženou, s ktorou sa stretáva len na večierkoch spoločného priateľa; rodina obťažovaná svojimi susedmi je nútená opustiť svoj domov; pár hľadá útechu v Ríme, aby sa pokúsil zabudnúť na svoju osobnú tragédiu.
S týmito „príbehmi napísanými v stave milosti“ (Roberto Carnero, Avvenire) sa autorka Tlmočníka bolesti a nezvyklej krajiny vracia k žánru, ktorý ju preslávil vo svete. Príbeh za príbehom nás Jhumpa Lahiri prekvapuje a dojíma oslnivou knihou o láske, vykorenenosti, osamelosti a prirodzených rytmoch mesta, ktoré víta všetkých rovnako.
