Hace falta tener madera de escritora para abordar una narrativa que priorice aspectos emocionales sin caer en la sensiblería. Y Karmele Jaio Vyžíva sa v tej cnosti, že sa dokáže rázne vysporiadať s najempatickejšou citlivosťou, bez akýchkoľvek trhlín, ktoré by trivializovali alebo spôsobovali škrípanie rozprávania.
Y para eso hace falta, además de la ya indicada madera de escritora, disponer del convencimiento, de la necesidad casi visceral de contar algo sin la peor de las censuras, las que uno mismo se impone. Escribir para narrar es dejarse alma, sudor y lágrimas; todo lo demás es un intento vacuo por transmitir algo, o una vanagloria pretenciosa por tener un libro escrito.
Ako by Bukowski en su curioso poema «Así que quieres ser escritor», ponte a escribir solo si realmente algo te quema y te empuja a hacerlo. Lo demás es perder tu tiempo y seguramente hacérselo perder a los demás. De esa autenticidad es de la que hablo cuando me refiero a una Karmele Jaio que va encontrando esa motivación, ese motor esencial, en cada una de sus historias.
3 najlepšie odporúčané romány od Karmele Jaio
Ruky mojej mamy
V dotyku je nejaká starodávna spomienka. A možno preto, že sa k tomuto zmyslu uchyľujeme menej často, ako by sme mali, keď sa sústredíme na súhrn pocitov tepla alebo chladu, hladkosti alebo drsnosti, ktoré prijímame, môžeme prijať preťaženie informáciami. Najmä o plynutí času v rukách matky ...
Nerein život visí na veľmi krehkom vlásku. Najnovšia rana ho zasiahla v nemocnici: pamäť jeho matky je vážne poškodená a prakticky si nič nepamätá.
Nerea vive absorbida por un trabajo que ya no disfruta, lamenta no poder dedicarle a su hija el tiempo que merece y últimamente siente que su matrimonio palidece. Ahora además arrastra el peso de la culpa por no haber podido detectar a tiempo la crisis que sufre su madre y se ve acorralada por una historia turbulenta del pasado. El precario equilibrio que la sostenía se rompe.
Počas dlhého čakania v nemocnici si všimne, že jeho matka lipne na spomienke, ktorú zábudlivosť nedokázala vymazať. Nerea tak objaví zásadnú epizódu v živote svojej matky, pričom je nútená čeliť vlastnej minulosti.
Otcov dom
Ismael je zablokovaný. Už dva roky sa snaží napísať svoj ďalší román, no nedokáže vyprodukovať viac ako nezáživné návrhy a nedosahuje termíny, na ktorých sa dohodol s vydavateľom. Všetko, čo píše, je spochybňované, niečo, čo sa mu nikdy predtým nestalo. Jeho situácia sa skomplikuje v deň, keď má jeho matka nehodu a Ismael je nútený tráviť každé popoludnie so svojím otcom, aby sa o neho postaral. Tie hodiny ho náhle prenesú do momentu, ktorý zamrzol v jeho detstve a ktorý Ismael doteraz skrýval v spomienkach.
Jasone je prvou čitateľkou a korektorkou manželových textov. Roky žila oddane rodine, a hoci v mladosti aj písala, opustila ho. Posledný rok ponocoval pred počítačom a v tajnosti opäť začal tvoriť.
Každý sa bude hrať so svojím tajomstvom uprostred emocionálnej prílivovej vlny, v ktorej ticho, ako takmer vždy, bude hovoriť hlasnejšie ako samotné slová. Otcov dom Objavuje spisovateľku Karmele Jaio v románe, ktorý nám hovorí o spôsoboch budovania a prenosu mužnosti a o obrovskom vplyve pohlavia na životy žien a mužov.
To nie som ja
La peor de las alienaciones es esa suerte de despersonalización a la que nos dejamos llevar con inercia del rebaño. El truco era presentar un espejismo como paisaje real de felicidad y autorrealización en lo material que cada uno tiene a su alcance. Y sí, en lo femenino el asunto aún adquiere tintes más esperpénticos. Porque la liberación parece un anuncio de cosméticos.
V tejto knihe si vychutnáme existencialistický feminizmus, perspektívu nahej ženy pred sebou samú, aby nakreslila dušu do zrkadla, kde je každý jeden, či už žena alebo muž, súdený, idealizovaný, očierňovaný alebo dokonca ubližovaný, zmiešaný s patetickým položený alebo zámerný shakespearovský monológ.
Karmele Jaio, autorka Otcov dom, nám vo svojej novej knihe predstavuje štrnásť príbehov žien. Všetci patria k rovnakej generácii, majú medzi štyridsiatimi a päťdesiatimi rokmi a prežívajú kritické chvíle vo svojom živote.
Objavíme ich v tej zvláštnosti zoči-voči meniacemu sa telu, úzkosti zoči-voči evidentnému starnutiu, nostalgii po idealizovanej minulosti a mladosti, rutine manželských vzťahov, nutkaní využiť čas, ktorý im zostáva, pocit, že si nenájdeš svoje miesto... Tie malé emocionálne zlomy, ktoré majú veľký význam v každodennom živote každej ženy.
