Prinášam do tohto priestoru jedného z najnetypickejších spisovateľov španielskeho príbehu: John Benet. Autor schopný zladiť svoju prácu stavebného inžiniera s literárnym povolaním, ktoré majstrovsky rozvinul v podstate a najmä vo formách, ako to dokáže len génius.
Súčasní prestížni autori ako napr Javier Marias uznávajú u Juana Beneta jeden z najjasnejších literárnych odkazov v španielskej literatúre polovice dvadsiateho storočia. Sofistikovaný spisovateľ, zameraný na brilantný formalizmus, aby vniesol väčší význam do pozadia deja.
Najzaujímavejšie na tom všetkom je, že napriek takejto rôznorodej pluriaktivite musela jeho zjavná oddanosť formalizmu a znamenitému trópu vždy znamenať väčšiu náročnosť a úhľadnosť pri písaní. Ale v konečnom dôsledku ide o dôslednosť a presvedčenie sa o dobre vykonanej práci. V prípade Juana Beneta, či už išlo o hydraulickú priehradu alebo román...
V eseji hýril knihami o štúdiu samotného románu alebo o španielskej politike. Čo sa týka románu, čítanie Juana Beneta je aj dnes intelektuálnou výzvou, v ktorej jazyk presahuje politické a spoločenské okolnosti svojej doby.
Juan Benet, ktorý sa úplne abstrahuje od realistických tendencií, ktoré mu predchádzali, obnovuje nádheru jazyka tak, aby prenášal myšlienky, emócie a vnemy. Jeho knihy sú magickými skladbami slov, ktoré sprevádzajú a zároveň zdobia každý prístup, v ktorom sa prísne a všeobecne ľudské stáva pozadím a scénou, jazykom a metaforou.
Top 3 odporúčané romány od Juana Beneta
Vrátite sa do regiónu
Juan Benet bol akosi výrazne slobodný spisovateľ. Na chlieb si zarábal niečím iným a písanie bolo potešením, komunikačným zámerom, túžbou nájsť novú paradigmu za hranicou realizmu, ktorý zapĺňal kníhkupectvá. Len tak sa mohla zrodiť prvotina tohto autora.
V zápletke nájdeme Daniela Sebastiána, lekára, ktorý sa neúspešne pokúša uzdraviť vyšinutého chlapca, alebo aspoň zmierniť jeho výbuchy šialenstva. A medzitým žena, ktorá vedie lekára do hlbokej a labyrintovej konverzácie naplnenej brilantnou lyrikou nemožného Danteho, ktorý skĺzol do histórie.
Najfascinujúcejšie na tom všetkom je, že opakujúcou sa témou, základnou oporou diela je vojna, myšlienky, ktoré obe postavy ponúkajú o ozbrojenom konflikte, ktorý v tom čase pustošil Kraj.
Veľmi brilantný rozprávačský návrh s nadbytočným kartografickým zobrazením, ktoré prezrádza autora inžiniera, ale zároveň mapuje dušu lekára, ženy s hlbokým a podmanivým hlasom a utrápenú dušu mladého muža, ktorý je pre realitu nenávratný. zvláštna metafora toho, čo zostáva po vojne.
Hrdzavé oštepy
Región sa opäť stáva priestorom románu. A čoraz viac sa tuší zámer pokryť všetko v tomto generickom názve. Prečo "región"? Okrem špecifických posunov deja, myšlienka zahŕňa všeobecnosť.
Od jasného odkazu na občiansku vojnu až po zváženie konfliktu kdekoľvek na svete, kde sa v konečnom dôsledku odhalí utrpenie tej istej ľudskej duše.
Rozsiahle dielo (pôvodne zložené z troch zväzkov), v ktorom nám Juan Benet predstavuje fiktívne postavy, ktoré žijú na dokonale rozpoznateľnej vojnovej scéne, a napriek tomu v konečnom dôsledku zahŕňajú existencialistické aspekty ako náhoda, predurčenie, koncepty, ktoré sa v extrémnom scenári vojny zdajú podlieha rozmarom smrti, ktorá sa v pohode potuluje uprostred všeobecného šialenstva.
Vzduch zločinu
Kraj, večný výjav, možno odraz toho slávneho Macondo. Pravdepodobne najdynamickejší román od autora, ktorý prehliadol prekvitajúci noir žáner stelesnený v Španielsku Vazquez Montalban, okrem iného. A pravdou je, že zmes bola veľkolepá fúzia.
Obyčajne melancholický Kraj je otrasený objavením sa mŕtvoly, na ktorej sa rozvinie sprisahanie, v ktorom obyvatelia Kraja ukážu, že ich mlčanie je len fatalistickým predpokladom osudu, ústupkom temnote ich ducha napadnutého porážkou a bolestné spomienky na minulosť.
To, čo sa v Kraji môže stať s nešťastnou mŕtvolou a objavením sa dvoch dezertérskych vojakov, prebúdza nepokoj a násilie v malom vesmíre túžiacom po prázdnote, temnote a rozpamätaní sa.
Občas si myslíme o obyvateľoch regiónu ako o utiahnutých, neschopných bytostiach, až kým pocit odcudzenia nemožno pochopiť ako ľahko extrapolovateľný do doby Juana Beneta a dokonca aj do našej doby.
