3 najlepšie filmy Pedra Almodóvara

Rovnako ako v prípade a Woody Allen ktorý mal problém pochopiť pointu, Pedro Almodóvar Nikdy nebol mojím svätým. Aspoň na začiatku. A nie je to tak, že teraz zubami nechtami bráni celú svoju filmografiu. Ale je pravda, že postupom času objavujem skutočné filmové diela vyrobené v Almodóvare.

Problém je niekedy v tom, že sa spojí viacero aspektov, ktoré vás dokážu získať pre vec tvorcu, v tomto prípade filmového režiséra, keď odložíte predchádzajúce predsudky alebo jednoducho schválenia filmov, ktoré vám nič nehovoria, niekedy preto, že napr. v akomkoľvek umeleckom prejave, nebol najlepší čas si to užiť.

V príchodoch a odchodoch všestranného chlapíka, akým je Almodóvar, sú témy, ktoré viac či menej upútajú vašu pozornosť. Otázkou je využiť moment, ktorý sa zhoduje s vašimi vlastnými príchodmi a odchodmi, aby ste našli film, ktorý vás osloví vo všetkých smeroch. Môže to byť jedna z jeho najtemnejších sérií alebo najživšia z komédií.

V každom prípade, keď Almodóvar dostane všetky svoje diela, pozeráte sa na to iným spôsobom. Pretože začnete chápať motívy, hlbokú vôľu, ktorá ospravedlňuje excesy, ktoré siahajú od farby až po prehnané pôsobenie. Je to ako keď stretnete niekoho, o kom ste mali svoje predchádzajúce hodnotenia, aby ste nakoniec príjemne prijali porážku svojich predsudkov. V tom čase som ich zachránil skriptá vytvorili knihyDnes sa držím filmografie s nejakým prekvapením ...

3 najlepšie odporúčané filmy Pedra Almodóvara

Koža, v ktorej žijem

K DISPOZÍCII NA AKEJKOĽVEK Z TÝCHTO PLATIÓM:

Almodóvarov génius sa v tomto filme premenil na existencialistický thriller, ktorý sa len tak nevidí. Film, ktorý je fascinujúcim a trýznivým pohľadom na posadnutosť a šialenstvo z absencií, ktoré poznačia najviac.

Pokožka ako esencia všetkého, keď túžite po už aj tak nemožnom dotyku inej pokožky; alebo tvár, ktorá sa na nás už nikdy nepozrie a ktorá sa cez parapet tej istej kože stáva živým obrazom nedosiahnuteľnej duše. Pokožka je v každom prípade obývaná, aby v prvom rade cítila svet, s nezabudnuteľnou mágiou prvých vecí.

Dej filmu sa stáva temnejším a temnejším, pričom Dr. Robert Ledgard oslobodzuje svojho utrápeného ducha medzi vedou a hľadaním nesmrteľnosti alebo aspoň ukradnutého života. Klaustrofóbne, ale fascinujúce. Obvyklá farebnosť toľkých Almodóvarových filmov je zredukovaná na hru čiernej a šedej, takže na rušivom pozadí vyniká iba pokožka.

Hovor s ňou

K DISPOZÍCII NA AKEJKOĽVEK Z TÝCHTO PLATIÓM:

V tomto filme je dosť rozruchu. Redukcionistickí kritici vždy poukazujú na Almodóvarovu fixáciu na ženskú postavu ako hlavnú protagonistku jeho príbehov. A bolo by to preto, že žena ako postava dáva viac hry v tejto intenzívnejšej vízii života.

Ale nevediac, či to bol zámer prekvapiť alebo jednoducho preto, že to tak cítil, pri tejto príležitosti sa kmeň zápletky rozrastá skôr v aspekte mužov a ich spôsobu, ako čeliť túžbam, smútku, túžbam, frustráciám a strachom. Aspekty, na ktorých Almodóvar stavia jednu zo svojich najlepších zápletiek, sa pohybovali medzi zmätkom, prekvapením, obavami a besnou ľudskosťou, ktorú na nás dokážu s totálnou empatiou preniesť len v tomto type intrapríbehov, napoly prepletencov, napoly moderných eposov.

Benigno je zdravotná sestra, ktorá sa zamiluje do tanečnice, ktorú nepozná. Po nehode upadne do kómy a skončí v jeho opatere. Keď toreadora chytia a upadne do kómy, odvezú ju do tej istej miestnosti a Benigno sa spriatelí s jej spoločníkom Marcosom. Vo vnútri kliniky plynie život štyroch postáv všetkými smermi, minulosťou, prítomnosťou aj budúcnosťou, pričom štvoricu ťahá do netušeného cieľa.

bolesť a slávu

K DISPOZÍCII NA AKEJKOĽVEK Z TÝCHTO PLATIÓM:

S deklarovanou túžbou zachrániť biografické aspekty samotného Almodóvara sa film odosobňuje a predstavuje nám režiséra menom Salvador Mallo. Sklad, ktorý slúži na zahranie rébusu, čo možno viac prispôsobiť realite alebo nie. Okrem toho, že režisérovi ponúka určitú slobodu vymýšľať alebo vymýšľať akýkoľvek aspekt.

Vízia z viac ako dospelého veku Salvadora Malla obliehaného niektorými viac než zastrašujúcimi chorobami má nepochybnú nostalgiu, ktorú je ťažké liečiť. Pretože melanchólia má niečo ako radostnú spomienku, zatiaľ čo nostalgia je úplné odovzdanie sa, že sa nič nevráti.

Detstvo preberá všetko so svojimi scénami plnými svetla a snov. Mládež sa rozvíja s tým prirodzeným prúdom excesov a rodiacich sa pudov. Posledným kokteilom je zrelosť, ktorá pozoruje, ako všetko prechádza kaleidoskopom tisícok psychedelických, bolestivých svetiel.

5/5 – (12 hlasy)

zanechať komentár

Táto stránka používa Akismet na zníženie spamu. Zistite, ako sa spracúvajú údaje vašich komentárov.